15. Hriech dedičný
15.08. (Premiéra: r. Bratislava - 20:00)
Autor: Ľubomír Schramek
Vyrobilo štúdio: Banská Bystrica (05.06.1991)
Repríza: 19.08.1991, r. Devín, 11:30
Dĺžka: 0´45min
Pred časom sa etabloval (po slovensky povedané usalašil) v rozhlasovej dramatike Ľubo Schramek (47) debutom Kontrolná inventúra vo verejnom WC. Prijali sme ho ako autora-humoristu, s vyhraneným názorom na problémy, ktoré v súčasnosti hýbu našou spoločnosťou - a v tomto názore nás utvrdil malou, satiricky ladenou hrou Kabaret číslo jeden. Oba tituly uviedla dramaturgia banskobystrického štúdia.
Do tretice sa Schramek predstavuje rozhlasovému poslucháčovi pôvodnou rozhlasovou hrou Hriech dedičný. Zaujímavá na nej nie je iba neotrelosť autorovej výpovede, ale aj to, že sa akoby (dočasne?) vzdal svojej pozície humoristu či dokonca satirika a povedal si: Dosť bolo veselia, doba je príliš vážna a človek ňou determinovaný, ťažko skúšaný. Zmenil nielen žáner, ale čiastočne aj optiku pohľadu.
Hriech dedičný je výpoveďou o nedávnej minulosti, ktorá deformovala práve tak myslenie ľudí, ako aj ich skutky. Autor to dokumentuje na rozpade jednej rodiny. Ako mnohé iné sa nevyhla dramatickým peripetiám totalitného režimu a v konečnom dôsledku za to musí niesť svoj podiel zodpovednosti. - Naozaj musí? A prečo vlastne? Je každý hriech, ktorý je človeku povedzme vnútený, hriechom dedičným? Neplatí to staré: Kto si bez viny, hoď po vinníkovi kameňom? Prečo poukazujeme iba na následky a nepátrame po príčinách?
To sú základné otázky, ktoré si kladie autor hry spolu s jej protagonistami, hoci nájsť odpoveď nie je vonkoncom ľahké a jednoduché. Tá je vždy ukrytá kdesi hlboko v každom z nás.
[IN: Rozhlas a televízia 33/1991, Štefan Šmihla]
Dramaturgia: Štefan Šmihla
Technická spolupráca: Ivan Kostolný, Mária Kubičková
Réžia: Ladislav Hyža
Osoby a obsadenie:
otec (Štefan Halász);
matka (Emília Čížová);
syn (Juraj Benčík);
hosť (Ján Kožuch).