Jdi na obsah Jdi na menu
 


27. Agamemnón - Oresteia (1. diel)

8. 1. 2018

27.05. (Premiéra: r. Devín - 21:00hod)
Autor: Aischylos
Vyrobilo štúdio: Bratislava
Dĺžka: 1´13min
Repríza: 28.05.1991, r. Devín, 11:30

vladimir-rusko.jpg

     Oresteia, táto "antická tragédia pod klenbou gotickej katedrály" je jedinou zachovanou dramatickou trilógiou z antickej literatúry. Z takmer deväťdesiatich Aischylových diel sa zachovalo sedem, tri z nich - Agamemnón, Obeť za mŕtveho a Skrotenie fúrií tvoria Oresteiu, ktorá i po 2500 rokoch (uvedená bola na jar 458 p.n.l.) odovzdáva aktuálne posolstvá. 
     Po víťaznom zavŕšení trójskej vojny vracia sa do rodného Argu  hlavný veliteľ gréckych vojsk Agamemnón. Víta ho manželka Klytaiméstra, ktorá si medzitým našla milenca. Len zaujatá Trójanka Kassandra tuší, že sa tu chystá podlá vražda, ktorej obeťou sa popri Agamemnónovi stane aj ona sama. Brutálny zločin musí byť potrestaný: vykonávateľom pomsty je Agamemnónov a Klytaiméstrin syn Orestés, ktorý zabíja vlastnú matku a jej druha Aigistha. Nasleduje prenasledovanie Oresta bohyňami pomsty, Erínyami, pretože matkovraždu nemožno odpustiť. Až na zásah bohyne Athény dochádza k pretrhnutie tejto reťaze vrážd...
     To je veľmi stručne vyznačená dejová osnova Aischylovej trilógie. Na jej základe sa v dramatických obrazoch odvíja prechod starého, materinského práva k patriarchátu, ktorý sa javí ako víťazstvo "nových" bohov na čele s Diom, nad "starými" božstvami s generáciou Titánov. 
VINA - TREST - ZMIERENIE - spupnosť, bezbožné činy, previnenia stíha spravodlivý trest. Vina plodí vinu a kliatba prechádza na celý rod. Proti moci bez hraníc, bohatstvu bez zábran stavia mravné ideály - najmä spravodlivosť. A tak rozhlasová realizácia akcentuje občianske cnosti, úctu k skutočne mravným zásadám a zákonom. V tomto vari bude schopná rezonovať v súčasníkovi. Veď - porozhliadajme sa vôkol seba, či zalistujme v pamäti dejín: počet Klytaiméstier, Aigisthov prevyšuje Orestov a divák prechádza očistným a oslobodzujúcim poznaním až spolu s tragickým hrdinom Orestom.
     A Aischylove obavy o osud demokracie v Aténach? Jeho akcent na moment osobnej zodpovednosti človeka za ním zvolené konanie? Jeho vyznanie, že utrpením sa nadobúda poznanie? Jeho očistenie vášní prostredníctvom súcitu a strachu? Spravodlivosť súdov, volieb keď pozostatok rodového zriadenia sa nahrádza verejným súdom, zo spravodlivosti sa stáva ustanovizeň?...
     Pokúsili sme sa akcentovať i kriminálnu povahu antickej tragédie, a v stretoch vznešenosti a hrôzy, ušľachtilých citov i nízkych motívov, keď sa charakter prejavuje v najpodstatnejších stránkach, je obnažený a prudko osvetlený v hrôzostrašnej pravde a strašlivej kráse, keď sa život javí ako kolobeh vášní, reťaz pudového dychčania a mravného úsilia, ktorým človek prekonáva svoju živočíšnosť, a platí daň nadriadeným bohom... keď ľudské vášne a sudba bohov sú stavivom a pletivom, z ktorého rastie monumentálna klenba trilógie.
     Nebolo jednoduché vyrovnať sa nielen s myšlienkou, ale i s formou antickej tragédie (veď naše javiská ju takmer nepoznajú) zvládnuť verš,  nájsť adekvátny rozhlasový tvar pretlmočenia antického chóru, keď gréckym amfiteátrom sa stáva rozhlasová báza a nás mohli len inšpirovať stavitelia grandióznych prírodných divadiel s neprekonanou akustikou.
[Vladimír Rusko st., IN: Rozhlas a televízia 22/1991,
snímka. G. Povodová]

Preklad: Vojtech Mihálik
Hudobná spolupráca: Miroslav Nemec
Dramaturgia: Oľga Duhanová
Rozhlasová úprava a réžia: Vladimír Rusko st.
Osoby a obsadenie:

Agamemnón (Pavol Mikulík);
Klytaimestra (Ida Rapaičová);
Aigisthos (Ľubo Roman);
Kassandra (Viera Richterová);
strážny (Jozef Šimonovič);
posol (Vladimír Minarovič);
veštec (Július Vašek);
náčelník chóru (Ladislav Chudík).