Jdi na obsah Jdi na menu
 


04. Sťahovanie v noci

31. 3. 2017

04.03. (Premiéra: rádio Devín - 21:00hod)
Sťahovanie v noci - Pavol Sobota
drotarova.jpgNa fotografii Ľuboš Záhon a Beáta Drotárová.

Cez deň je to celkom bežné a normálne. Ale v noci? Ktože sa už len sťahuje v noci? V noci predsa každý normálny človek spí. No nie je tomu tak v pôvodnej rozhlasovej hre Pavla Sobotu Sťahovanie v noci, kde sa príbeh v modelovej situácii odohrá v podstate z večera do svitania. V hre vlastne ani nejde o samotnú podstatu z premiestňovania reálií, ale skôr o vyjadrenie či interpretovanie určitej modelovej situácie v osobnej a spoločenskej devalvácii hodnôt, ktoré vyústia vo vzájomný teror. Do konfliktu vstupujú domáci so sťahovačmi, no v toku deja sa konfliktné situácie rozrastú do polymorfnej konfrontácie medzi manželkami, medzi sťahovačmi a medzi nimi vzájomne. Vzťahová rovina hry evokuje otázku kto z koho? A kedže hra je bohatá na mnohé významy a je viacvrstevná, sú možnosti niekoľkorakej interpretácie jej posolstva. Preto nás pri stretnutí s autorom, čo tvorilo inšpiračné zdroje fabulu hry...
Pavol Sobota: Zdá sa, že zodpovednejšie ako napísať hru je vysvetľovať ju. Jej genealógie, podnety a vôbec všetko.. Pravda v tomto prípade je vari v záujme poslucháča povedať aspoň toľko, že hra vznikla v sedemdesiatom roku, teda v čase, ktorý poznáme ako normalizáciu, ako druhý otrasný príval totality. Zároveň je pod vplyvom prežitkov z päťdesiatych rokov, hrozivo oživovaných takmer úplnou stratou nádejí na čosi iné, ľudskejšie, mravnejšie. Písal som ju ako presvedčený nestranník, ohrozený nekonečnými manipuláciami tých, ktorí vraj mali akési ciele za horizontami a v mene týchto cieľov zúrivo a bezohľadne "sťahovali" našincov zo starého do akéhosi nového sveta. Išlo teda o odhalenie zmyslu v nezmysle.
Zdá sa, že mi vtedy tak nešlo o odhalenie nezmyselnosti cieľov, ale skôr o odsúdenie metód a spôsobov, ako sa to robilo. Absurdita nesúladu proklamovaných cieľov a používaných metód spolu so stratou viery v možnosť či schopnosť jedine vzdorovať násiliu, neprítomnosť tzv. kladného hrdinu, na ktorého som zámerne rezignoval, určilo zrejme aj výber prostriedkov...
[In: Teleplus 6/1991]

Dĺžka: 1´11min
Scénická hudba: Juraj Szabados
Zodpovedný redaktor: Jaroslav Kerner
Majster zvuku: Peter Čeljuska
Technici: Peter Čeljuska, Marianna Brecherová
Produkcia: Eva Bugárová
Réžia: Juraj Antalík
Vyrobilo štúdio: Košice
Osoby a obsadenie: 
Edita (Beáta Drotárová);
Albert (Ľuboš Záhon);
Krištof (Miroslav Trnavský);
Milanko (Ján Dudra);
Šimon (Jozef Úradník);
Lukáš (Ján Bzdúch).

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář